Ako pestovať mätu? Sprievodca od skúseného záhradkára

Mäta (lat. Mentha) je rod aromatických bylín, ktoré patria do čeľade Lamiaceae. V prirodzenom prostredí sa mäte darí najmä na vlhkých miestach, pozdĺž riek a močiarov, no pestuje sa takmer po celom svete. Je rozšírená v Eurázii, na severozápade Afriky, v Amerike či Austrálii. Je to veľmi odolná trvalka s drevnatým podzemkom, ktorá dorastá až do výšky jedného metra. Mäta je známa svojou výraznou vôňou mentolu a osviežujúcou chuťou.

Druhy mäty

Existuje niekoľko druhov a odrôd tejto byliny, pričom sa od seba nelíšia len svojou vôňou a chuťou, ale aj sfarbením listov a ich tvarom. Veľkej obľube sa však tešia najmä ovocné variety, ktoré sú skvelou súčasťou nápojov, koláčov, šalátov či omáčok. Tieto patria k veľmi obľúbeným:

• Pomarančová mäta má vysoko aromatické listy, ktoré pripomínajú korenisté citrusy. Je ideálna na prípravu čaju či iných nápojov.
• Citrónová mäta má nezameniteľnú citrusovú vôňu. Rastie v kríčkoch a jej listy sú lesklé, oválne a je podobná mäte piepornej. Použiť ju môžeme čerstvú či sušenú.
• Jablková mäta sa pestuje ako bylina s aromatickou príchuťou mäty a jablka. Ideálna je do omáčok či chutného želé.
• Jahodovú mätu si obľúbite pre jej chuť pripomínajúcu jahody a čokoládu. Má drobnejšie lístky a používa sa najmä do koláčov či čajov.

 Ako mätu pestovať?

Mäta nie je náročná bylinka, a ak sa jej darí a má na to priestor, poteší vás bohatou úrodou.

Sadenie mäty

Mätu odporúčame pestovať zo sadeníc, ide totiž o najspoľahlivejší spôsob, nakoľko sa jej semienka nemusia vždy uchytiť.

Kedy mätu vysádzať?

Najvhodnejšími mesiacmi pre jej výsadbu sú marec a apríl, teda obdobie jari. Avšak nič nepokazíte, ani keď si rastlinku zasadíte v neskorších mesiacoch. Táto bylina je však veľmi citlivá na sucho, preto ju treba vysádzať do vlhkej pôdy.

Kam ju zasadiť?

Ideálnym miestom pre mätu je záhrada. No treba si na ňu dať pozor, vie sa veľmi rýchlo rozrastať. Ak nemáte k dispozícii záhradku, na jej pestovanie vám postačí aj kvetináč v byte či na balkóne.

Vonku sa jej bude páčiť na slnečnom mieste, najlepšie na východnej strane, kde na ňu bude dopadať ranné slnko. Mäta však má rada aj tieň. Ak pre ňu zvolíte slnečnejšie prostredie, treba dbať na pravidelnú zálievku.

Mali by sme ju tiež chrániť pred silným vetrom a pred veľkým suchom. V byte ju môžete umiestniť na severné či západné okno, avšak čo najďalej od vykurovacích telies. Netreba zabudnúť na kvetináč s dobrým odvodňovaním, aby sme zabránili preliatiu a hnitiu korienkov.

Vhodná pôda na pestovanie

Mäte sa bude najlepšie dariť v priepustnom, hlinito-piesočnom substráte. Pôda by mala byť dostatočne výživná, ideálne s mierne kyslým pH.

Ako sa o mätu starať?

So starostlivosťou o mätu to naozaj nie je veda. Nepotrebuje totiž veľa, aby sa jej darilo. Na čo však nemôžeme zabúdať je pravidelné polievanie a jej zastrihávanie.

Polievanie

Mäta si potrpí na pravidelnú zálievku, má rada vlhkú, no nie premočenú pôdu. Preto ju polievame len vtedy, keď je substrát na dotyk suchý. Je vhodné ju polievať hneď zrána, ešte predtým, ako slnečné lúče zosilnejú. Tie by totiž mohli mäte, ako aj iným rastlinkám, ublížiť. Vodu nikdy nelejeme na listy, ale ku koreňom.

Strihanie

Okrem pravidelnej zálievky by sme nemali zabúdať ani na zastrihávanie. Rastlina tak nebude rásť do príliš veľkých výšok a navyše podporíme jej zdravý rast a výraznejšiu arómu. Začiatkom leta prichádza tiež obdobie kvitnutia a tieto kvety je vhodné zredukovať. Predlžíme tým obdobie zberu a mäta bude košatejšia. Nikdy by sme však nemali naraz odstrániť viac ako tretinu celej rastliny.

Zber a sušenie mäty

Listy mäty by sa mali zbierať v období od júla do septembra, ešte pred samotným kvitnutím. Môžeme ich využiť čerstvé alebo sušené. Ideálne je mätu sušiť prirodzene a to tak, že ju rozostelieme na tienistom mieste pri teplote do 30 stupňov. Nestratia sa tak všetky jej liečivé účinky. Takto sušenú mätu môžeme doma skladovať maximálne rok a vhod nám príde najmä v zimných mesiacoch.

Ako ju rozmnožiť?

Ak chcete mätu rozmnožiť, môžete tak urobiť jednoducho pomocou odrezku zo zdravej rastliny. Odrezok vložíme priamo do pôdy alebo do pohára s vodou, kde ho necháme zakoreniť. Hneď ako bude mať rastlina korienky, môžeme ju zasadiť do dobre priepustnej pôdy. Rozmnožiť ju môžeme aj pomocou plazivých podzemkov či delením trsov.

Ako ju chrániť pred chorobami a škodcami?

Mäta je náchylná najmä na hubovité ochorenia, ako je hrdza mätová. Šíri sa hlavne vo vlhkom prostredí, pri nadmernom zavlažovaní. Rastliny, ktoré sú vysadené blízko seba alebo tie príliš rozrastené, sú náchylnejšie na túto chorobu.

Pleseň sa prejaví vo forme oranžových škvŕn na spodnej strane listov a neskôr listy zhnednú a začnú opadávať. Napadnutú bylinu treba v tomto prípade skosiť a použiť postrek proti hubám.

Ďalšou chorobou je septorióza mäty či bledá škvrnitosť. Častými sú aj vošky, strapky či chrobáky pásavky mätovej.

Na čo a kde sa mäta používa?

Okrem toho, že je mäta chutná a osviežujúca bylina, ktorá sa veľmi často využíva v kuchyni, má niekoľko priaznivých účinkov na ľudské telo. Patrí medzi ne zmiernenie kŕčov v črevách, tlmenie žalúdočnej nevoľnosti, zlepšenie trávenia a je skvelou pomocou pri nachladnutí.

Azda najznámejším využitím mäty je čaj alebo mojito. Na to nám postačí pár lístkov mäty, ktoré môžeme zbierať kedykoľvek ich potrebujeme. V kuchyni sa používa pri príprave mäsa, omáčok či šalátov. Listy tiež môžeme využiť do polievky či na ryby. Kreativite sa medze nekladú.